Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

História

Názvy v kronikách:          

1318  Torpholua

1359  Tarfalva

1427  Rakos,Rakws

1460  Castrum Rakos, Rakosvar

1470  Castrum Kevy a.n. Rakos, Gömörrákos

Slovensky: Rákoš, rákošský, Rákošan/ka

Územie obce bolo osídlené v neolite - sídlisko bukovohorskej kultúry. Na Zámčoku nálezy veľkomoravskej keramiky.

Obec sa spomína r. 1318, vznikla ako podhradie pod hradom, ktorý sa spočiatku volal Kôwy (Kameňany), neskôr Rákoš. Spustol v polovici 15. storočia obec patrila Bebekovcom, ktorí tu v roku 1427 vlastnili 23 port, v 17. storočí F. Wesselényimu, v 18. storočí Csákyovcom, v 19. storočí Koháryovcom a Coburgovcom. Obyvatelia pracovali zväčša v baniach (železná ruda, meď), pri slovenských peciach a hámroch, pálili uhlie a furmančili.

Rozmach v 16. storočí zastavili Turci, zaťažili obec vysokým poplatkom a robotami. V roku 1556 tu žili len piati sedliaci a päť želiarov. Len za Wesselényiho opäť nastal vzrast obyvateľstva a rozmach baníctva. V roku 1773 už mala obec 20 sedliakov a 39 želiarov. Koncom 19. storočia bola v chotári vybudovaná osada Rákošská Baňa, zvýšila sa ťažba rudy a začiatkom 20. storočia boli postavené dielne. V roku 1922 tu baníci štrajkovali. Po zastavení prác v tunajších baniach obyvatelia pracovali v baniach na Železníku. Zapojili sa do slovenského národného povstania /SNP/, obec bola vyznamenaná Pamätnou medailou SNP. v období 1952 - 1962 sa obnovila ťažba v baniach. Jednotné roľnícke družstvo /JRD/ bolo založené v roku 1950 a v roku 1964 prešlo do štátneho majetku /ŠM/. V roku 1968 otvorili v obci vápencový lom a v roku 1970 nové bane. Obyvatelia pracujú v poľnohospodárstve, v priemyselných podnikoch v Jelšave, Lubeníku, Revúcej a Sirk.


 


Úvodná stránka